PUF

??????

tento blog som sa rozhodla založiť asi preto, že je niečo čo sa bojim povedať aj svojim najlepšim priatelkam.....možno vas svojim pisanim nezaujmem ale neva proste to zoseba potrebujem dostať a toto je jednoduche riešenie! jednu dobu som si myslela, že som asi najbeztarostnejši človiečik na tejto planetke....ale počase som zistila pravy opak....môj snovy domček sa začal rútiť nezávratnou rychlosťou k zemi! nooo tak sa pokusim aspon trochu popisať svoj nevydarený rok: počase ked som začala niečo hlbšie cítiť k jednemu chlapovi tak zistim, že ma už dlhšiu dobu žensku a pod pojmom dlhšia doba myslim vyše dvoch rokov....dlho som mu odolávala ale aj tak som podlahla, pretože jeho sms ktore ma vždy vedeli dostať z pochmurnej naladičky boli tak strašne prijemne....ani sama si poriadne už nepamätam ako som to mohla hodiť zahlavu a ist dalej.....kolko som sa toho napočuvala od kamošiek, už nazačiatku, že to nema zmysel, že je odomna daleko a ten vekový rozdiel....no ja som proste mala zahmlene a nič ine okolo seba som nevidela.....no a bližilo sa leto plne očakavania a s nadejov, že stretnem niekoho noveho som sa aj celkom tešila....no moje pekne predstavy zrušilavelkou fackou učitelka ktora mi oznamovala, že sa stretneme v auguste, pretože som vymeškala vela hodin a ona nieje spokojna ...... chapete proste dodrbčila všetko čo sa dalo ..... a to všetko kôli môjmu kolienku ktore už sice teraz neboli ale aj tak mi zabraňuje robiť niečo čo som nasvete veľmi ľubila ba aj ľubim a to je šport ktoremu som sa venovala už od maleho decka! bummmm jedno zranenie a koniec..... sen ist na vyšku kde sa budem venovať tomu čo ma fakt, že baví je fuč....chodenie po doktoroch utápanie sa v depkách mi napomohlo ktomu, že som dostala komisionálky a myslela som, že nič horšie ma už nestretne....ale v deň vysvedčka ktore som v podstate ani nedostala som sa s hlavou plnou myšlienok čo budem robiť pobrala na autobus....ktory bol nechutne napraskaný spotenými a smradľavými ľudmi.....čo mi moju naladu poriadne "vylepšilo"..... po pol hodke cesty som konečne zavrevla dvere od bytu a pustila si hudbu ktora ma vždy vie upokojiť no teraz nepomahalo ani to....neviem prečo mala som zvláštny vnútorný pociť, že sa niečo deje! ani nebudem pisať čo sa dialo doma ked som predložila ten zdrap papiera, že akože vysvedčenie.....večer ma holky vytiahli von ale samozrejme som nestihla bus..... tak som sa rozhodla, že pôjdem pozrieť babku a dedka...no to čo sa stalo ked mi babka otvorila dvere som nechcela počuť avšak nič ine mi neostávalo ked vam niekto oznamuje, že človiečik ktoreho moc moc lubite to ma zasebou...mala som sto chuti otočiť sa na päte a utekat neviem kam ale prose utekat....no ani neviem prečo ale neurobila som to a zostala som s babkou a utapala sa ešte vo väčšej depke.....dodnes ma mrzí, že som nebola pozrieť opka v nemocnici v ten jeho posledny den...dnes už je všetko vporiadku teda myslim leto ktore je zamnou bolo asi to najlepšie v mojom živote.... pobehala som všetky fesťáky a chatovačky no proste sa mi žilo.....ale bližil sa koniec augusta a ja som sa doničoho ani nepozrela......aj tak som si pak povedala, že som dostatočne inteligentna a tej drblej profke ukažem...spravila som to na trojku tu istu znamku ktora mi vychádzala takže celý ten cirkus bol zbytočný!!!!!!! mohla by som pisať dalej a dalej ale proste toto je na oživenie niečoho čo som prežila a som hrda nato, že som to zvládla.....no ale konečne sa dostanem ktomu očo mi ide......už spomínaný chlapík sa zničoho nič objavil v jednom podniku....bolo kratko pred vianocami a prišiel domov na sviatky.....pozrel sa namna a ja som hned vedela, že sa to nezaobíde bez komplikácii pretože vždy mu stačilo sa namňa usmiať a mal všetko čo chcel .... skončilo sa to presne tak ako som to už nazačiatku čakala..........no lenže čakala som že sa mi ozve ale nič.....až včera mi zničoho nič zavolal ako keby sa nič nestalo a chcel sa stretnuť......v hlave mi začalo hučať a nezmohla som sa ani na slovko....musela som to zoseba dostať pretože keby som toto povedala svojim kamoškam asi by ma nakopali doprdele, pretože vedia ako mi ten dotyčný ublížil a ja som mu vždy dokázala odpustit a neviem či sa niečo podobne neudeje aj teraz..... lenže nedokažu pochopiť, že sa prinom cítim neskutočne dobre a cítim veľký pocit istoty.... ako sa tak nato pozeram asi nikto sa nedostane na koniec ale asi mi to nevadi.....neviem či sem ešte niečo niekedy napíšem ale verte či neverte teraz sa cítim oveľa lahšia...... :)